Čo je to vlastne hra? Deti hru milujú, s vášňou sa jej venujú. Keď jej nemajú dostatok nahlas sa vyplnenia tejto potreby dožadujú. Ak máte deti, určite ste po celom programe nabitom dni zažili otázku vášho dieťaťa. „Mami, Oci, môžem sa ešte chvíľku pohrať?“ Niektoré deti sú veľmi nespokojné, keď prídu do škôlky hneď na organizovanú činnosť a nemajú ráno čas, len tak sa pohrať.
Hra proste výživne naplňuje potreby nášho „vnútorného“ bytia. Myslím teraz takú tu základnú esenciu hry, nie už jej odnože, v zmysle, športových, či inak súťažných hier, ktoré už úplne neobsahujú základné princípy hry ako kreatívnej, neštruktúrovanej činnosti, ktoré nemá dopredu daný priebeh ani cieľ, a je len akýmsi sebavyjadrením momentálneho stavu človeku. Netreba na ňu nič, žiadne Llorens bábiky, alebo podobné špeciality. Okrem iného má samozrejme rovinu, ktoré je obohacujúca pre to, že sa v nej objavuje radosť, pohoda, zábava, skrátka celá plejáda pozitívnych pocitov a prežívania.
Ako malý sa rád a často hrá úplne každý. Postupom času na to väčšina z nás zabudne, akoby to bolo niečo, čo sa dospelých netýka. Nestratí sa s tým hravým prežívaním sveta však aj tá radosť a zábava z toho plynúca? Ja myslím, že áno, preto je dôležité nezabudnúť sa poriadne vyblázniť, nech už máme 20, 40 alebo 60.
Niekto si myslí, že sa hrám venuje naplno, či už je to nejaký šport alebo kartové hry. Samozrejme aj to je nejaká hra relaxu ale naozaj je to tá činnosť v ktorej bezcieľne a bez štruktúry zažívame znovuobjavovanie seba samého pomocou tvorivého procesu bezkonceptuálnej hry?
Hravými ostávajú tí, ktorí sú kreatívny, herci, muzikanti, spisovatelia, skrátka umelci. Ale každý z nás môže byť hravý, či už nás zamestnáva prírodná kozmetika, jej vyrábanie a predaj alebo sme v bežnom živote seriózny bankár. Po práci zahoďte spolu so sakom aj stuhlé prežívanie a otvorte sa radostnej hravosti.