Veľmi dobre si pamätám, akú významnú rolu hrali pre mňa moji rodičia, keď som bola malá. Pre deti sú ich rodičia všetko a hlavne sú to veľkí bohovia. Ich deti chcú byť ako oni a myslia si, že rodičia vedia všetko najlepšie.
Ľudia si to bežne asi neuvedomujú, ale z vlastností svojich rodičov majú viac, ako si myslia, respektíve ako sú si ochotní priznať. Veľakrát to totiž nie sú len pozitívne vlastnosti, dokonca často sú to vlastnosti, ktoré na svojich rodičoch nenávidíme.
Nie je sa však čo čudovať, keď sme vyrastali a učili sme sa ako funguje svet a ako sa správajú ľudia v určitých situáciách, naším najbližším a najčastejším vzorom boli naši rodičia a od nich sme sa učili ako sa veci majú. Dokonca aj rozhodnutie, či si postavíme dom vlastnými rukami, necháme si postaviť dom na kľúč alebo si kúpime byt v meste má často korene v tom, akým spôsobom nás viedli naši rodičia
Z pohľadu dieťaťa svojich rodičov (hoci už dospelého) nám uvedomenie týchto súvislostí pomôže vyriešiť si určité záležitosti samy v sebe, ktoré sú dôležité pre naše „well being“. Z pohľadu rodiča nám zase umožní uvedomiť si dôležitosť nášho chovania, pretože sa stávame vzorom pre ďalšie ľudské bytosti a myslím, že každý človek by chcel byť dobrým vzorom. Je možné, že sa nám to nebude hneď dariť, je však dôležité, aby sme vedeli, že svojím správaním od momentu kedy máme dieťa neovplyvňujeme len samy seba.
Samozrejme keď sa nám to hneď nedarí a myslíme si, že nie sme dobrým vzorom, nie je riešením objednať si alkohol online a predviesť tým naším deťom ešte „lepší“ vzor. V každom veku na sebe môžeme pracovať a keď pri deťoch zistíme, že sú v našom osobnostnom rozvoji medzery je práve vtedy najlepší čas začať s tým niečo robiť a začať na sebe pracovať.